"V škole som sa cítil demotivovane. Štúdium v zahraniči zmenilo môj pohľad na vzdelanie."

V roku 2020 som s pomocou LSL Education Consultancy začal študovať na medzinárodnej internátnej škole SEK El Castillo v Madride, Španielsku, kde som študoval v druhom, teda predmaturitnom ročníku. Po roku štúdia v Španielsku som sa rozhodol presťahovať do Anglicka, kde som momentálne študentom Reddam House Berkshire, ktorá sa nachádza blízko Londýna. V Anglicku si plánujem dokončiť strednú školu s maturitou. Štúdium v zahraniči zmenilo môj pohľad na vzdelanie.

Pre štúdium v zahraničí som sa rozhodol predovšetkým lebo som sa na škole cítil demotivovane, druhým dôvodom bolo zlepšiť sa v španielčine a angličtine, ktoré som v tom čase študoval na biligválnom gymnáziu. Viacero mojich kamarátov zo Slovenska už na takýchto školách predo mnou študovalo a po diskusii s nimi i s rodinou som sa rozhodol, že štúdium v zahraničí znie naozaj zaujímavo a určite by som si to chcel vyskúšať.

Vyučovanie v oboch krajinách, Španielsku a v Anglicku, prebieha na rozdiel od toho slovenského veľmi interaktívne. Učitelia nás zapájajú do diskusií a naozaj nás povzbudzujú v tom, aby sme sa ich pýtali veľa otázok. Triedy sú menšie s menším počtom študentov a vďaka tomu sa na hodinách cítim uvoľnenejšie, atmosféra je príjemnejšia, veľa diskutujeme a vypočujeme si názor jeden druhého. Obe školy ma podporovali a naďalej podporujú v tom, aby som sa o predmety, ktoré som si sám vybral, zaujímal aj mimo triedy, či už čítaním odborných článkov, kníh, navštevovaním múzeí alebo i pozeraním filmov. Na hodinách máme často debaty a prednášky, ktoré sa týkajú súčasného učiva, čím sa tieto hodiny trochu líšia od tých slovenských. Učitelia svoj predmet neberú ako ich prácu, ale ako vášeň, ktorou sa celý život zaoberajú. Samozrejme od nás potom očakávajú to najlepšie, čo je v naších možnostiach. Musím povedať, že učitelia sú tu veľmi priateľskí a snažia sa nám pomôcť, ak niečomu nerozumieme. Mnohokrát sa mi stalo, že som učivu nerozumel alebo som mal iný problém a boli to práve učitelia, ktorí mi s tým po hodine pomohli. Je úplne normálne, že za svojím učiteľom idem aj po vyučovaní ak niečo neviem, prípadne potrebujem dovysvetliť. Sú veľmi ústretoví.

V Španielsku som študoval IB MYP (International Baccalaureate Middle Years Programme), ktorý pozostával z ôsmych predmetov a boli sme známkovaní ako na písomných testoch, tak i na domácich úlohách, a projektoch s ústnou prezentáciou. IB MYP sa vyučuje od 5. ročníka základnej školy až po 2. ročník strednej školy a známka pozostáva zo štyroch hodnotení- z vedomostí, z organizačných schopností, z tvorby textu a zo schopnosti používať správne jazyk. Teda v rámci jedného predmetu, dostanete štyri písomné hodnotenia, ktoré sa preformujú do jednej známky. Jedno celé vysvedčenie má osem strán. Rok pozostáva z troch trimestrov a na konci každého z nich sme mali skúškový týždeň. To boli jediné písomné testy, ktoré sme tam mali. Zvyšok hodnotení a známok sme dostávali na základe vypracovaných úloh a projektov, ktoré sme dostávali skoro každý týždeň. Známky v tomto programe sa odlišujú od tých slovenských, najlepšia známka je 7 a tá najhoršia je 1. Ak má študent menej ako 50%, čo je približne slovenská známka 3, tak sa tá známka už ráta ako prepadnutie. Mne osobne veľmi pomohlo, že sme v SEK El Castillo boli hodnotení aj slovne. Učitelia nám konkrétne napísali, v čom sme dobrí a naopak, v čom sa musíme ešte zlepšiť. Takéto hodnotenie by mi už teraz na slovenskej škole chýbalo.

Na druhej strane, v Anglicku som práve teraz v dvojročnom maturitnom školskom programe A-levels, čo je u nás 3. a 4. ročník strednej školy. Program A-levels, na rozdiel od programu IB, pozostáva iba z troch až štyroch predmetov, ktorým sa venujem počas celých dvoch rokov a na konci z nich budem písať maturitnú skúšku. Cieľom A-levels je študovať zvolené predmety do hĺbky. Na základe predmetov, ktoré sa tu žiak učí, pokračuje potom v danom smere aj na univerzite. Známkovanie je zasa iné a to v tom, že sa známky pohybujú od najlepšej A*, A, B, C, E až po najhoršiu U. Hodnotenie v prvom ročníku prebieha na základe rôznych druhov testov a esejí, ktoré musíme písať. V druhom ročníku by to malo byť podobné. Počas roka však máme nespočetné množstvo iných testov, ktorých známka nie je veľmi podstatná a slúži iba na to, aby učiteľ videl s čím nám má pomôcť. Vďaka týmto testom by som mal byť lepšie pripravený na ozajstnú koncoročnú skúšku, ktorá pozostáva z krátkej otázky typu "vysvetli prečo....", dlhej otázky typu "analyzuj a ohodnoť ....." a z eseje. Tento typ testov, ktoré spočívajú vo vysvetľovaní, analýze a hodnotení témy je pre mňa veľmi zaujímavý. Problém som mal spočiatku práve s písaním esejí, keďže to pre mňa bolo niečo úplne nové. Nie je to teda vôbec typické skúšaanie, s akým som sa stretával na slovenských školách. Nie je ani praktické sa niečo naučiť naspamäť, keďže mi to pri takomto type písomiek vôbec nepomôže.

Obe školy takisto rozvíjajú mimoškolský život svojích žiakov mnohými dostupnými klubmi- športovými, vzdelávacími, ale aj zábavnými. Ja som sa v Madride prihlásil na tenis, jazdenie na koni, golf a na tréningy v posilňovni s osobným trénerom. Keďže sa škola nachádza v areáli, v ktorom je aj športový klub, všetky tieto kluby (okrem golfu) som mal na dosah troch minút, s tým, že som si často vedel dohodnúť i tréningy cez víkend, pretože som býval na internáte, teda v areáli školy. Golf sa hral v golfovom klube Santander banky v blízkosti školy, kde nás škola vozila. V Anglicku to prebieha podobne, ale všetky aktivity sa nachádzajú rovno v škole a nie v športovom klube v školskom areáli ako v Madride. Tu sa venujem tenisu, šermu a taxidermiou.

Mnohí spolužiaci sa ma pýtajú prečo som sa rozhodol práve pre tieto dve krajiny. Ja som sa najskôr rozhodol pre štúdium v Španielsku z dôvodu, že po anglicky som už vedel dostatočne dobre, ale po španielsky som sa iba začínal učiť a chcel som sa v španielčine naozaj zdokonaliť. Tým pádom štúdium v Madride, kde sa používa tá najčistejšia španielčina a výučba prebieha v angličtine, bolo najlepšou voľbou. Týmto som skombinoval oba medzinárodné jazyky a zdokonalil sa v oboch. Neskôr po jednom roku v Madride som sa rozhodol odísť do Anglicka, pretože som chcel mať anglickú maturitu A-levels. To bolo hlavným dôvodom môjho presunu. Som veľmi rád, že sa mi to podarilo. Štúdium v zahraniči mi zmenilo život a začal som si vzdelania viac vážiť. Dnes by ma už ani nenapadlo na písomke opisovať od spolužiakov. Hanbil by som sa.

Môj typický deň v Španielsku vyzeral zásadne odlišne od toho v Anglicku. Zobudil som sa o 8:00 a o 8:45 sme opúšťali internát smerom do jedálne (asi 3 minúty). Mali sme raňajky formou bufetu a išli sme do školy (asi 1 minúta). Vyučovanie začínalo o 9:15 a mali sme 3 vyučovacie hodiny do prestávky. Prestávka trvala asi pol hodinu a po nej sme mali ďalšie tri hodiny. Po tom sme mali obed asi o 14:00. Na konci vyučovacieho dňa sme mali posledné dve hodiny. Vyučovanie skončilo o 17:20 a po ňom sme mali krúžky alebo voľný čas, to záviselo od toho, či som v ten deň mal nejaký klub alebo nie. Ak som v ten deň mal klub, tak som po jeho skončení prišiel naspäť na internát a oddýchol si. Potom sme mali čas na domáce úlohy a prípravu do školy, po ktorej sme mali večeru o 20:30 a po nej sme mali voľný čas. V posteli sme museli byť o 22:30 a spať sme išli o 23:00. V Anglicku začíname deň o 7:00 a raňajky máme v jedálni takisto formou bufetu o 8:05. Škola začína o 8:30 s triednickou hodinou a o 8:50 začína vyučovanie. Máme dve hodiny, po nich 20 minútovú prestávku a neskôr ďalšie dve. Často máme aj "voľné hodiny", počas ktorých sme v spoločenskej miestnosti pre maturitných študentov a môžeme sa pripravovať na ďalšie hodiny. Obed máme o 13:10 a trvá do 14:00. Potom máme dve hodiny a školu končíme o 15:00. Rovnako ako v Španielsku aj v Anglicku máme po škole kluby. Potom máme večeru o 17:40 a o 18:30 nám začína dvojhodinový čas na domáce úlohy a prípravu. Po nich nasleduje voľný čas a v posteli musíme byť o 22:30. Nie je tu veľa času na flákanie. Všetci tu špotujeme a zapájame sa do rôznych projektov. Veľmi mi to vyhovuje.

Najťažšie pre mňa bolo nastaviť sa na iný spôsob výučby a samozrejme štúdium v anglickom jazyku. Na rozdiel od Slovenska, na týchto internátnych školách v Španielsku a Anglicku, sa od nás neočakáva naspamäť sa naučiť školské učivo, ale skôr prejaviť skutočný záujem voči predmetu, ktorý by som mal preukázať nie len v škole no i mimo nej. Učitelia od nás ustavične žiadajú, aby sme vyjadrili svoj názor a mysleli kriticky. Na to som na Slovensku nebol zvyknutý a spočiatku som sám cítil, že mám problém vyjadriť svoj názor, čo sa ale postupne zmenilo. Bolo to náročné a vynaložil som veľké úsilie, kým som sa konečne naučil nemyslieť na to, že čo ak poviem nejakú blbosť. Zdá sa to ako banalita, ale ak človek nie je v škole zvyknutý diskutovať, je len prirodzené, že sa to musí najprv naučiť.

Nájsť si kamarátov si myslím, že nikomu v internátnych školách problém nerobí, z dôvodu, že každý rok prichádzajú noví študenti z rôznych kútov zeme s rôznymi záľubami a povahami. Každý si rýchlo nájde ľudí, ktorí mu vyhovujú a výnimkou som nebol ani ja. Spoznanie sa s inými študentmi je takisto zľahčené školou, ktorá často organizuje výlety a aktivity, na ktorých sa navzájom spoznávame.

Bývanie v rezidencii bola veľká zmena oproti bývaniu doma s mojou rodinou, ale rýchlo som si to tu obľúbil. Vďaka tejto skúsenosti som sa veľmi osamostatnil a naučil som sa mnoho vecí, ktoré by som sa nenaučil, ak by som v školskom internáte nebýval. Myslím si, že každý kto má príležitosť si bývanie v rezidencii vyskúšať, by mal túto príležitosť využiť a sám posúdiť či mu to vyhovuje. Ja si po necelých dvoch rokoch bývania v rezidencii neviem bez tejto skúsenosti svoj život predstaviť. Neviem aký by som bol ak by som ostal doma na Slovensku, avšak som si istý, že práve internátu vďačím za veľký rozvoj svojej osobnosti.

Štúdium v zahraničí ma nesmierne obohacuje. Spoznal som tu, ale aj v Madride mnoho študentov z celého sveta a našiel som si plno kamarátov, s ktorými som v kontakte, či už dnes žijú v tej iste krajine ako ja alebo hocakej inej. Určite som sa začal viac zaujímať o vzdelanie vo všeobecnosti, ale hlavne o predmety, ktoré študujem. Začal som sa viac zapájať do mimoškolských aktivít, charít a súťaží. Ďalšiu vec, ktorú mi toto štúdium dáva, je zlepšenie sa v komunikačných schopnostiach v slovenčine, češtine, angličtine a španielčine. A v neposlednom rade, som sa osamostatnil a naučil sa spolunažívať so spolužiakmi z iných krajín, s inou povahou a mentalitou. Túto skúsenosť by som nevymenil za nič na svete!